Je to jedna z prvních pil co se kdy na českém úzémí vyráběli a také poslední. Tento zápisek o pilach jsem nalezl na webu" http://www.rezbarstvo.sk/" Motorová píla JMP 40 vyrábaná v n.p MOTOR České Budějovice, prevádzka Vodňany
Ešte v roku 1960 bola vykonaná príprava a v roku 1961 spustená výroba motorovej časti v podniku vo Vodňanoch a doplnenie lištami z národného podniku TOS Svitavy. Motorová píla JMP 40 bola určená pre plné nasadenie v národnom hospodárstve. Tento zámer sa však ukázal ako nedosiahnuteľný a rezervy boli vykrývané zahraničnými výrobkami. Pracovníci s pílou JMP 40 dosahovali zhruba dvojtretinového pracovného výkonu oproti predpokladu a takmer tretinového výkonu v porovnaní so zahraničnými výrobkami. Stroj s pohotovostnou hmotnosťou 14 kg, v kombinácii s vysokou poruchovosťou, zdĺhavými záručnými opravami a nedostatkom náhradných dielov predstavoval závažné nedostatky a nezodpovedal požiadavkám lesného hospodárstva. Naviac, pamätníci zo zmieneného podniku tvrdia, že výrobok bol vyrábaný podľa vzoru spoza „železnej opony“, pričom boli porušené patentové práva. Faktom však je, že v polovici šesťdesiatich rokov sa od výroby motorovej píly JMP 40 upúšťa. V období krátkej doby „socializmu s ľudskou tvárou“ sa nadviazalo jednanie s firmami zo západnej európy, so zámerom licenčnej výroby motorových píl, ktoré v tej dobe predstavovali svetovú špičku. Invázia spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 zámer prekazila a výroba motorových píl už v uvedenom podniku nepokračovala ani v období normalizácie. V období ľudovej demokracie a socializmu, bola ponuka niektorých zariadení zameraná len pre oblasť štátneho hospodárstva. Chýbala voľne dostupná ponuka celej rady výrobkov, medzi ktoré môžeme rátať aj motorové píly. Vo všeobecnosti, výrobky zhotovené u nás, zaostávali za ponukou západnej proveniencie. Preto sa riešil problém „západným“ tovarom (Stihl, Husqvarna, Dolmar, Solo, Homelite...), prípadne ešte problematickejším individuálnym dovozom zo zahraničia. V záujme národného hospodárstva boli motorové píly zabezpečované aj zo zahraničia. Pre maľospotrebiteľov bolo však získanie motorových píl mimoriadne ťažké, aj keď existovalo niekoľko možností ako sa k píle dostať. V predaji úzkoprofilového dovozového tovaru mal výsadné postavenie podnik zahraničného obchodu – Tuzex. V tomto prípade bolo treba zaobstaranie „západnej“ meny, ktorá slúžila k nákupu poukážok – bonov. No i tak sa jednalo prevažne o stroje s nízkym výkonom, určené pre hobby použitie. V bežnej praxi bolo často využívané zapožičanie strojného vybavenia zamestnancami štátnych podnikov a príslušníkmi armády, prípadne bolo sprevádzkované vyradené náradie. Pamätníci spomínajú aj z dnešného pohľadu kuriózne prípady, keď bol vyradený starý výrobok, no ten zostal naďalej v prevádzke a záujemca získal výrobok nový. Náhradné diely boli zabezpečované obdobným spôsobom. Takáto „partnerská“ výpomoc prinášala zúčastneným stranám výhody, avšak na úkor štátneho podniku. Naplnenie skutkovej podstaty § 132, teda rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve nebolo v tých dobách výnimočné.
Podle štítku má tři koně. Sílu má ovšem jako bejk. To asi dělá že má mezi klikou a kolem pohánějícím řetěz ještě přidanou převodovku s olejovou náplní. Ne jako u dnešních pil co je řetěz přímo na klice